Umelá inteligencia dnes dokáže analyzovať obrovské množstvo údajov, hľadať vzorce a navrhovať riešenia rýchlejšie ako človek. Čoraz častejšie sa preto vynára otázka, či dokáže nahradiť ľudské rozhodovanie. Prax však ukazuje, že aj tam, kde AI výrazne pomáha, zodpovednosť – a konečné rozhodnutie – zostáva na ľuďoch.
Tému umelej inteligencie dnes v GRiTu riešime v rámci firemných procesov. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou nástrojov, ktoré firmy používajú každý deň – okrem iného aj v oblasti spracovania prijatých faktúr, kde ju nově využíva aj iNVOiCE FLOW.
Touto témou sa dlhodobo zaoberá aj Andrej Gono, zakladateľ startupu Citymind. Vo svojej práci spája vývoj umelej inteligencie, jej praktické využitie a akademický výskum.
V Citymind sa zameriavajú na zmenu spôsobu fungovania podnikov, inštitúcií a obcí vďaka umelej inteligencii. Ich cieľom je sprístupniť pokročilé technológie umelej inteligencie tak, aby boli zrozumiteľné, intuitívne a použiteľné v rôznych sektoroch – od verejnej správy cez univerzity až po firmy.
Namiesto experimentovania s technológiami navrhujú inteligentné riešenia umelej inteligencie, ktoré zjednodušujú komunikáciu, automatizujú rutinné činnosti a poskytujú organizáciám lepší prehľad o dátach a procesoch.
Okrem vedenia firmy študuje Andrej doktorát na Mendelovej univerzite v Brne, kde sa venuje umelej inteligencii, a spolupracuje na výskume a výučbe v oblasti digitalizácie. Vďaka tomu má priamy kontakt s tým, ako sa umelá inteligencia vyvíja v akademickom prostredí, a zároveň s tým, kde jej možnosti v praxi narážajú na limity.
AI pomáha štruktúrovať možnosti. Rozhodnutia však nerobí
„V jednej chvíli mám pokojne sto rôznych možností, ako ďalej smerovať firmu,“ opisuje Andrej Gono vlastnú skúsenosť z podnikania. „Môžem expandovať do Poľska, Rakúska alebo Nemecka. Môžem zostať len v Českej republike. Môžem ísť cestou lacného riešenia alebo sa snažiť výrazne odlíšiť.“
Práve v takýchto situáciách môže byť umelá inteligencia veľmi užitočná. Vie tieto možnosti pomenovať, rozobrať ich výhody a riziká, porovnať ich z hľadiska dát. „Môže mi povedať, že existuje päť variantov, ktoré majú ekonomický zmysel, len každý vedie iným smerom.“ Tým však jej úloha končí. „Konečné rozhodnutie – a hlavne zodpovednosť zaň – zostáva na mne,“ hovorí. Algoritmus môže ukázať cestu, ktorá vychádza najlepšie v číslach, ale nedokáže zohľadniť osobné hodnoty, dlhodobé vzťahy alebo hranice, ktoré si človek stanovuje.
„AI mi pokojne môže odporučiť expanziu do Číny, pretože tam je najväčší potenciál zisku. Ja sa však môžem rozhodnúť, že touto cestou ísť nechcem. A to je niečo, čo algoritmus nikdy úplne nenahradí.“
Nástroj, ktorý počíta – nie autorita, ktorá rozhoduje
Podľa Andreja Gona je zásadné chápať umelú inteligenciu ako nástroj, nie ako autoritu. „Často ju prirovnávam k kalkulačke. Správne a rýchlo vám spočíta čísla. Ale nerozhodne za vás, či ten výsledok použijete a ako.“ Rozhodovanie totiž nie je čisto racionálny proces. Doň vstupuje intuícia, skúsenosť, zodpovednosť voči ľuďom okolo nás aj osobné hodnoty. „Človek sa často rozhoduje aj iracionálne. A práve táto kombinácia je podľa mňa nenahraditeľná.“
Snahy postaviť AI do úlohy náhrady ľudského úsudku preto považuje za slepú uličku. Zmysluplne navrhnutý systém má človeku pomáhať orientovať sa v možnostiach, nie prevziať kontrolu nad rozhodnutím.
Kde sú limity umelej inteligencie?
Jednou z oblastí, kde sa limity umelej inteligencie prejavujú najviac, je situácia, keď sa človek vedome rozhodne niečo neurobiť, hoci by to malo zmysel z hľadiska dát alebo ekonomiky.
„Môže existovať rozhodnutie, ktoré je z pohľadu firmy optimálne, ale ja viem, že ho nechcem urobiť, pretože by mi to pokazilo vzťahy alebo by to bolo v rozpore s mojimi hodnotami,“ hovorí Gono. Takýto kontext sa podľa neho nedá jednoducho preniesť do algoritmu. „Naša životná situácia je mimoriadne komplexná. Ovplyvňuje ju minulosť, kultúra, vzťahy, osobná zodpovednosť. To všetko do modelu jednoducho nezahrniete.“
Sám to ilustruje prirovnaním k osobnému rozhodnutiu: umelá inteligencia môže pomôcť vyjasniť si klady a zápory, ale samotné rozhodnutie vždy zostáva na človeku. Nie preto, že by umelá inteligencia nebola dostatočne schopná, ale preto, že ľudské rozhodovanie vychádza z kombinácie skúseností, hodnôt a osobného kontextu, ktorý nie je možné úplne opísať ani previesť do dát.
Aj preto sa objavujú snahy hľadať úplne iné cesty. Andrej Gono v tejto súvislosti spomína napríklad pokusy Elona Muska o prepojenie umelej inteligencie priamo s ľudským mozgom prostredníctvom neurologických receptorov v mozgu.
„Teoreticky by tým AI mohla získavať oveľa hlbší kontext – priamo z ľudského myslenia a emócií,“ hovorí. Zároveň však dodáva, že zatiaľ ide skôr o vzdialenú víziu.
Pohľad človeka, ktorý stojí medzi výskumom a praxou
To, že Andrej Gono tieto hranice tak dôsledne zdôrazňuje, súvisí aj s jeho pôsobením v akademickom prostredí. Ako doktorand na Mendelovej univerzite v Brne sa venuje umelej inteligencii z výskumného hľadiska a zároveň sa podieľa na výučbe a výskume v oblasti digitalizácie.
Vďaka tomu vidí rozdiel medzi tým, čo je teoreticky možné, a tým, čo je dlhodobo udržateľné v reálnych systémoch. A zároveň sleduje, ako ľahko môže dôjsť k strate kritického myslenia.
„Vidím to napríklad u študentov. Nechávajú si generovať aj e-maily, ktoré by zvládli sami. Používajú umelú inteligenciu zbytočne a často nekontrolujú výstupy,“ opisuje. Podobné správanie pozoruje aj pri programovaní, kde ľudia bez overenia preberajú výsledky algoritmu. „Dôležité je nestratiť schopnosť premýšľať, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť. Každý si tú hranicu musí nastaviť sám.“
Úloha ľudí sa nemení – spresňuje sa
Podľa Andreja Gona automatizácia neznamená koniec ľudskej úlohy, ale jej posun. Technické zručnosti môžu byť čiastočne nahradené, význam ľudského úsudku tým však rastie.
„Človek by mal mať hard skills, ale zároveň vedieť chápať súvislosti, komunikovať a obhájiť svoj názor,“ hovorí. Práve schopnosť rozhodovať sa v nejednoznačných situáciách, pracovať s kontextom a niesť zodpovednosť zostáva doménou ľudí.
„Nemali by sme sa báť, ale naučiť sa s umelou inteligenciou pracovať,“ uzatvára. „Ak ju použijeme správne, môže byť veľmi dobrým pomocníkom. Nie ako náhrada za ľudské rozhodovanie, ale ako jeho podpora.“
Riešite schvaľovanie faktúr?
30 minút, žiadny záväzok. Ukážeme vám, ako iNVOiCE FLOW zapadne do vášho ERP.
