Udržiavať skladové zásoby v primeranom množstve nie je jednoduchá úloha a závisí to od viacerých faktorov, vrátane odvetvia, v ktorom firma pôsobí. Ručné evidovanie a plánovanie v tabuľkách už dnes často nestačí. Preto sa čoraz častejšie využívajú sofistikovanejšie nástroje, ktoré spresňujú riadenie zásob, zefektívňujú skladové procesy a znižujú riziko chýb.
Ako a čím začína optimalizácia skladových zásob? Najlepšie tak, že si firma v tomto smere stanoví cieľ. „Cieľom firiem je väčšinou mať na sklade dostatok tovaru na pokrytie dopytu, ale zároveň sa vyhnúť nadbytočným zásobám, ktoré zaberajú miesto a viažu kapitál. Hlavné je mať prehľad o tom, čo máte na sklade, ako rýchlo sa tovar predáva a ktoré položky potrebujete doplniť,“ poznamenáva Jaroslav Šufajzl, sales consultant v spoločnosti Grit.
Prístup firiem sa v poslednej dobe podstatne zmenil. „Posledných niekoľko rokov pred covidom sa v súvislosti so zásobami neustále skloňoval prístup just in time. Potom prišiel covid, zablokovaný Suezský prieplav, zvýšenie cien ropy a ďalšie vplyvy, ktoré narušili dodávateľský reťazec, a firmy začali hľadať iný prístup k zásobám,“ opisuje Petra Tylová, riaditeľka logistiky a distribúcie v spoločnosti Sluno. Podľa nej si firmy musia uvedomiť predovšetkým to, prečo vlastne chcú zásoby držať. Ide o zásoby materiálu do výroby, finálne výrobky na predaj alebo tovar na distribúciu? Čo hrozí firme, ak zásoby nebude mať? Ohrozí tým výrobu, alebo napríklad nebude mať čo predávať? Čo naopak hrozí, ak zásoby zostanú? Ide o výrobky s dátumom spotreby, ktoré bude potom možné len vyhodiť? Ide o drahý tovar, ktorý bude zbytočne ležať na sklade? A dôležitou otázkou je potom aj to, či sklad v súčasných priestoroch zvládne držať takéto zásoby. „Neexistuje jedno konkrétne pravidlo, ktoré by sa dalo dodržiavať. Pre každý podnik znamená optimalizácia niečo iné a je potrebné, aby ju mal na starosti vždy niekto, kto dokáže zhodnotiť celkový reťazec a všetky možné dôsledky,“ hovorí Petra Tylová.
Ako často a v akom množstve?
Často diskutovanou témou je, či sa firmám oplatí nakupovať tovar častejšie v menších objemoch, alebo menej často vo väčších objemoch. „To závisí na mnohých premenných, ktoré sa v čase menia. Úlohu zohráva najmä cena práce ľudí, cena dopravy, cena skladovania a cashflow firmy,“ vysvetľuje Ondřej Klement, chief delivery officer v spoločnosti Logio. Je potrebné zohľadniť aj situáciu na trhu, čo sa týka najmä komodít, ktorých množstvo môže byť obmedzené alebo ktorých nákupná cena výrazne kolíše. Uvedené rozhodnutie závisí od typu podnikania a skladovacích možností. „Pre firmy, ktoré pracujú s rýchloobrátkovým tovarom alebo tovarom s krátkou trvanlivosťou, ako sú napríklad potraviny, je lepšie nakupovať častejšie v menších objemoch. Vyhnete sa tak riziku, že vám tovar v sklade zastará alebo sa nepredá,“ zdôrazňuje Jaroslav Šufajzl. Naopak firmy, ktoré obchodujú s tovarom s dlhšou životnosťou, ako je napríklad náradie alebo elektronika, zvyčajne uprednostňujú menej časté a väčšie nákupy. Uvedený prístup pomáha ušetriť na preprave a zároveň zabezpečí, že firma disponuje dostatočnými zásobami na pokrytie stabilného dopytu.
Pokračovanie článku nájdete v poslednom vydaní časopisu Systémy logistiky na strane 60.
Riešite schvaľovanie faktúr?
30 minút, žiadny záväzok. Ukážeme vám, ako iNVOiCE FLOW zapadne do vášho ERP.
